Autori literárnych predlôh

Hans Christian ANDERSEN (1805-1875)

Prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar

Narodil sa do rodiny chudobného obuvníckeho majstra v Odense na dánskom ostrove Fynu. Do sveta rozprávok nazrel vďaka svojmu otcovi, ktorý mu ich rozprával. Únikom z neľahkého života sa pre neho stal svet fantázie. Je považovaný za otca modernej rozprávky. Andersen bol po celý život samotár a svoje city a predstavy zachytil vo svojich rozprávkach. Prvé z nich boli vydané v roku 1835. Spočiatku vychádzal z ľudovej tradície (Princezná na hrášku), neskôr začal písať aj autorské rozprávky (Snehová kráľovná, Škaredé káčatko). Návštevníci Kodane dodnes obdivujú sochu morskej víly vytvorenej na jeho počesť – veď práve táto rozprávka patrí k najznámejším na svete.

Pavol DOBŠINSKÝ (1828 – 1885)

Evanjelický kňaz, redaktor, rozprávkar

Študoval filozofiu a teológiu na lýceu v Levoči. Pôsobil ako evanjelický farár a pedagóg, editor časopisu Sokol. Venoval sa písaniu poézie i jej prekladom (Byron, Mickiewicz, Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Zostavil šesť zošitov ľudových rozprávok pod názvom Slovenské povesti, dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier, Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské (ako autor) a osem zväzkov Prostonárodných slovenských povestí (1880 – 1883).

Mária ĎURÍČKOVÁ (1919 – 2004)

Prozaička, redaktorka, prekladateľka a scenáristka

Pôsobila ako učiteľka, bola redaktorkou Slovenského nakladateľstva detskej knihy (neskôr Mladé letá), šéfredaktorkou Zorničky a obnoveného Slniečka. Knižne debutovala v roku 1954 zbierkou veršov Rozprávka o dedovi Mrázovi. jej doménou sa nakoniec stala prozaická tvorba (autorská i ľudová rozprávka, realistická poviedka). V línii autorskej rozprávky sa najobľúbenejšími u detí stali rozprávky O Guľkovi Bombuľkovi a Danka a Janka. V realisticky ladenej tvorbe pre staršie deti dominujú novely Stíhač na galuskách a Majka Tárajka. Venovala sa i zberateľskej činnosti v oblasti ľudovej slovesnosti a svoj literárny talent rozvinula aj v oblasti folklórnej rozprávky (Biela kňažná, Krása nevídaná, Dunajská kráľovná, Bratislavské povesti). Kniha rozprávok Biela kňažná vyšla v dvanástich jazykových mutáciách, bratislavské povesti Dunajská kráľovná a prekladové dielo Krása nevídaná boli zapísané na Čestnú listinu IBBY. Autorkin celoživotný vzťah a láska k ľudovej slovesnosti sa pretavil do folklórnej encyklopédie Zlatá brána. Kniha získala Európsku cenu za detskú literatúru provincie Di Trento. V roku 1968 sa spisovateľka stala nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Knihy Márie Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Sama prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny. Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A, A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka), Kľúče od mesta, animované televízne večerníčky Danka a Janka a Bratislavské rozprávky.

Kathy KACER (1954)

Spisovateľka, psychologička

Vyštudovala psychológiu. Napísala niekoľkých úspešných kníh pre deti a mládež, v ktorých dokázala bravúrne skĺbiť svoju profesiu detskej psychologičky s ťažkou témou holokaustu. Boli preložené do takmer štyridsiatich jazykov a získala za ne množstvo ocenení. Jednou z takýchto knižiek je i Tajomstvo príborníka. Tá vznikla na základe skutočného príbehu – rozprávania jej matky, ktorá prežila koncentračný tábor. Kathy Kacer síce žije, tvorí a pracuje v Kanade, ale korene má na Slovensku. Okrem písania sa venuje prednáškam o histórii, určeným predovšetkým deťom a mládeži.

Peter KARPINSKÝ (1971)

Spisovateľ, jazykovedec, redaktor, scenárista, režisér

Vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte v Prešove, kde následne absolvoval doktorandské štúdium v odbore slovenský jazyk. Písaniu sa venuje už od gymnaziálnych rokov. Viackrát sa úspešne zúčastnil na rozličných literárnych súťažiach. Debutoval v roku 1997 knihou poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, za ktorú získal cenu Rubato a Prémiu ceny Ivana Kraska. Z tvorby pre deti mu vyšli knihy rozprávok Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, Sedem dní v pivnici, Teta Agáta a jej mačacia sedmička, Adela, ani to neskúšaj, O dvanástich mesiačikoch, Med z ľadových kvetov či kniha povestí Skala útočiska. Okrem toho je autorom divadelných hier a scenárov, ako aj rozprávkových rozhlasových hier (Koruna času a modrá koza, Med z ľadových kvetov, Diablova skala, rozprávkový cyklus Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev a ďalšie). Je zakladateľom a vedúcim divadelného súboru DTS (Divadlo teatrálnej skratky). Pôsobí ako vedúci Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Okrem literárnej tvorby sa venuje jazykovede, teórii komiksu a recenzovaniu textov najmä z literatúry pre deti a mládež. Je držiteľom Ceny rektora Prešovskej univerzity 2007, Ceny Literárneho fondu 2007 a ocenenia Najlepšia detská kniha 2001, 2007, 2011 a 2016.

Viliam KLIMÁČEK (1958)

Spisovateľ, publicista, dramaturg, scenárista, režisér

Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako chirurg a anestéziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie, po deviatich rokoch sa začal venovať výhradne divadlu. V roku 1985 založil spoločne s Ivanom Mizerom, Milanom Paštékom a Zuzanou Benešovou divadlo GUnaGU. Je autorom mnohých románov, divdelných hier či esejí ako napríklad Panic v podzemí, Váňa Krutov, Naďa má čas, English is easy, Csaba is dead, Noha k nohe, Námestie kozmonautov, Satanove dcéry. Mýtus o padlých anjeloch, Horúce leto 68, Vodka a chróm, 13 hier, Divná doba, Mária Sabína. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení, napríklad Prémiu literárneho fondu, Cenu cien, Cenu Alfréda Radoka.

Selma LAGERLŐFOVÁ (1858 – 1940)

Spisovateľka, pedagogička

Vyštudovala Učiteľský ústav. Po jedenástich rokov pedagogickej praxe na dievčenskej škole sa venovala písaniu na plný úväzok. V roku 1891 vyšla jej prvá, najúspešnejšia kniha, ktorá zožala obrovský úspech predovšetkým v Dánsku, s názvom Gӧsta Berling. Táto dvojdielna sága sa dodnes považuje za najromantickejšie dielo v dejinách švédskej literatúry. Druhou, nemenej slávnou knižkou, ktorá pôvodne vznikla pre potreby švédskych škôl ako učebnica vlastivedy, je Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku. Z ďalšej tvorby: Neviditeľné putá, Jeruzalem. Selma Lagerlӧfová je vôbec prvou ženou, ktorej bola v roku 1909 udelená Nobelova cena za literatúru.

Arnold LOBEL (1933 – 1987)

Spisovateľ, ilustrátor

Študoval na Pratt Institute – súkromnej univerzite v Brooklyne, zameranej na inžinierstvo, architektúru a umenie. Hoci nezažil veľa radosti v detstve, o to viac jej našiel v knižkách ako čitateľ a neskôr ako autor a ilustrátor rozprávkových príbehov pre deti. Jeho diela Kvak a Čľup sú spolu, Kvak a Čľup sú kamaráti, Veselý rok s Kvakom a Čľupom, Kvak a Čľup nepoznajú nudu či Pán Sova získali množstvo prestížnych ocenení ako napríklad Caldecott Honor, Newbery Honor Awarad, Garden State Children’s Book Award a ďalšie.

Daniel PASTIRČÁK (1959)

Kazateľ, editor, dramatik, prozaik, básnik, esejista

Študoval keramiku a reštaurátorstvo na Strednej umelecko-priemyselnej škole. Neskôr pokračoval v štúdiách na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kazateľ Cirkvi bratskej. Publikovať začal v periodikách ako napríklad Mosty, Slovenské pohľady, Tvorba T či Romboid. V roku 1991 prispel ako jeden zo šiestich autorov do antológie kresťansky ladených rozprávok svojimi Rozprávkami zo šípkového kraja. Knižne debutoval v roku 1993 zbierkou príbehov s názvom Damiánova rieka, ktorá obsahovala jeho autorské ilustrácie. Nasledovala zbierka lyricko-filozofických básní Tehilim, rozprávková sága Čintet, Rozprávky z lepšieho sveta, Slovo pred slovom – Proglas pre deti a ich rodičov, O kresbe, čo ožila, Rozprávka o lietajúcej Alžbetke, Starec a dieťa. Venuje sa i dráme – preložil Večierok významného britského dramatika a básnika T.S. Eliota, je autorom divadelných hier Svätá Dorota, Vrchol v hmle.

Juraj RAÝMAN (1972)

Spisovateľ, scenárista

Vyštudoval odbor dramaturgia a scenáristika na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V minulosti pracoval ako reklamný textár, v súčasnosti pôsobí ako autor televíznych seriálov a príležitostný kultúrny redaktor. Svoju tvorbu prezentoval časopisecky, knižne i v rozhlase. Prvé básne a poviedky uverejnil v roku 1989 v literárnom mesačníku Dotyky a na začiatku 90. rokov 20. storočia bol jedným z jeho kľúčových autorov. Ďalšie prózy publikoval aj v časopisoch Romboid, Fragment a Slovenské pohľady. Jeho knižný debut predstavuje próza Vystúp z tieňa svojho tieňa s podtitulom Svedectvo o mojej hlave, o štrnásť rokov neskôr vydal svoju druhú knihu, novelu s názvom Tri hodiny ráno. Detským čitateľom venoval netradičnú rozprávkovú knihu Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová. Spolupracoval na televíznych seriáloch Medzi nami, Ordinácia v ružovej záhrade, Obchod so šťastím a Ako som prežil.

Tomáš REPČIAK (1972)

Spisovateľ, básnik, publicista, humorista

Je autorom v slobodnom povolaní. Svoju tvorbu doteraz publikoval v mnohých periodikách, napríklad Dielňa Nového slova, Dotyky, Literárny týždenník, Literárne kroky, v zborníkoch Pánska jazda, Presýpacie more či Posúvanie a v Slovenskom rozhlase, kde uviedol napríklad autorský rozhlasový kabaret Pánska jazda a zábavnú reláciu Vlak. Knižne debutoval zbierkou krátky humorných próz s názvom Zo života Karčiho Vešeľaka a takisto jej pokračovanie Na krok od raja. Ako básnik sa predstavil zbierkami Na krok od raja, Robte cirkus!, Na vydaj či Zobrané z PC.

Toňa REVAJOVÁ (1948)

Spisovateľka, redaktorka, jazyková redaktorka a prekladateľka

Maturovala na Všeobecnovzdelávacej škole v Žiline. Študovala defektológiu, pôsobila ako učiteľka na základných školách. Od roku 1981 pracovala v redakcii mesačníka Kultúrny život Žiliny, Slovenka, Žilinské noviny. Pred odchodom na dôchodok prekladala pre dabingové štúdio seriály z nemeckého a českého jazyka. Rediguje detské knihy a beletriu pre vydavateľstvá Slovart a Ikar. V literárnej tvorbe sa zameriava predovšetkým na detského čitateľa. Je autorkou kníh Vraveli proroci, že bude tma v noci, O kráľovi a malej breze, Pol prázdnin s tetou Kolieskovou, O štyroch sestrách, Denník Majky z majáka, Denis a jeho sestry a tiež leporel Vyklápačka, Bager a Policajt, Kiko jeden, Kiko dva – V škôlke. S veľkým úspechom sa stretli ďalšie jej knižky s hrdinkou Johankou: Johanka v Zapadáčiku, Zlom väz, Johanka, Tvoja Johanka, Johankina veľká rodina. V roku 2018 jej vyšla kniha Rok Sivka Ohniváka, ktorá získala ocenenia Najlepšia kniha jesene a Cena Bibliotéky. Je laureátkou Ceny Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY za najkrajšie knihy, nositeľkou ceny Trojruže.

Isaac BASHIEVIS SINGER (1904 – 1991)

Spisovateľ, žurnalista

Pochádzal z poľskej ortodoxnej rodiny – jeho otec i starší brat boli chasidskými rabínmi. Písať začal pod vplyvom ruských klasikov – Dostojevského, Čechova, Turgeneva, ale i Strindberga, Maupassanta či Arthura C. Doyla. Patril ku skupine amerických spisovateľov, ktorí písali výhradne v jazyku jidiš. Je autorom osemnástich románov pre dospelých, štrnástich knižiek pre deti a mládež, mnohých článkov a esejí. Veľkú pozornosť si získal svojou poviedkovou tvorbou – tá je súčasťou desiatok antológií. V roku 1978 získal Nobelovu cenu za literatúru. Medzi jeho najznámejšie diela patria Tiene nad Hudsonom, Príbehy z detstva, Rodina Moskatova, Láska a vyhnanstvo, Nepriatelia, atď.

Václav ŠUPLATA (1956)

Spisovateľ, režisér, textár, scenárista, autor rozhlasových hier

Vyštudoval filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval v tlačiarni Pravda, neskôr ako redaktor v Slovenskom rozhlase. V roku 1977 založil a ako scenárista i režisér pôsobil v neprofesionálnom divadelnom súbore Faust (neskôr Modré divadlo). V rokoch 1990 – 1992 bol poradcom ministra kultúry, od roku 1992 sa venuje umeleckej tvorbe. Ako autor a režisér sa podieľal aj na tvorbe známeho televízneho seriálu Od Kuka do Kuka. Je iniciátorom, zakladateľom a prvým predsedom Slovenského výboru UNICEF. Od roku 2004 pôsobí v Národnom osvetovom centre, kde začínal ako redaktor webového sídla a neskôr šéfredaktor jej webovej stránky. V roku 2010 pripravil scenár pre televízny projekt Moja naj kniha – celoročnú národnú anketu o najobľúbenejšiu slovenskú knihu. Je autorom mnohých kníh pre deti a mládež: Veverička nezbedníčka a iné zvieratká z lesa, Abeceda, Päť zázračníkov, Nočná dúha, Nafukovacia rozprávka, Šušlavá ježibaba a jej čarbacia knižka, Tuky Prvý kráľ tučniakov, Ovečka Olinka, Farebná abeceda, S duchmi je vždy veselo, Kráľovský detektív Sebastián či Najtajnejší agent.

Ján ULIČIANSKY (1955)

Spisovateľ, dramatik, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg

Vyštudoval réžiu a dramaturgiu na Bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Pracoval ako režisér v Bábkovom divadle v Košiciach a ako dramaturg v Slovenskom rozhlase. Bol prezidentom slovenskej sekcie IBBY, v súčasnosti pôsobí ako profesor na Divadelnej fakulte VŠMU. Medzi jeho najznámejšie knižky pre deti patria Adelka Zvončeková, Snehuliacke ostrovy, Máme Emu, Veverička Veronka, Drak Plamienok, Pán Prváčik, Podivuhodné príbehy siedmich morí, Čarovný chlapec, Tri hádanky (o bábkovom divadle), Kocúr na kolieskových korčuliach, Štyria škriatkovia a víla, Malá princezná, Analfabeta Negramotná, Leonardo, kocúr z ulice, Max a Lea či Líza, mačka z Trojice. Jeho knihy pre deti boli preložené do češtiny, ruštiny, nemčiny a angličtiny. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení – bol nominovaný na Cenu Hansa Christiana Andersena, je držiteľom Čestnej listiny IBBY a Ceny Trojruža. Je autorom zábavného televízneho programu pre deti Trpaslíci a Smajlíkovci.